Miloval život a mal tridsať

Osud vie byť krutý. Nevyberá si čas ani okolnosti. V jedinom okamihu dokáže prerušiť rozbehnuté životné cesty a navždy poznačiť osudy rodín, blízkych i celej komunity. Dnešný deň nám bolestivo pripomína, aká vysoká môže byť cena služby a aká krehká je istota návratu domov.

Pri mieste posledného odpočinku Ing. kpt. Michala Agneta  sme 19. januára 2026   spolu s najbližšími zapálili sviečky ako tichý symbol spomienky, vďaky a rešpektu. Svetlo sviece nech je vyjadrením našej úcty k jeho životu, službe i obeti, ktorá zostáva trvalo zapísaná v pamäti nás všetkých. Nezabúdame a spomíname.

Ing. kpt. Michal Agnet sa narodil 25. mája 1975 v Závažnej Porube. Otec Pavel Agnet, mama Elena, r. Jambrichová, Zuzka Macková, sestra. Základnú školu navštevoval v rodnej obci a v Okoličnom.  Neskôr navštevoval Stredné odborné učilište s maturitou v Piesku a získal odbornú spôsobilosť pre ovládanie číslicovo riadených strojov.

V roku 1998 úspešne zavŕšil  vysokoškolské štúdium na Akadémii ozbrojených síl Slovenskej republiky, odbor vojenské telekomunikačné systémy. Krátko pôsobil ako učiteľ na Strednej vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši. Neskôr pôsobil vo vojenských útvaroch v Poprade, Prešove, Nitre.  Posledne na Ministerstve obrany Slovenskej republiky. Chcel poznávať svet, rozumieť reči sveta. Absolvoval viaceré intenzívne kurzy anglického jazyka. Ukázalo sa, že má neobyčajné jazykové schopnosti a nadanie.

Po konkurze prijal ponuku zúčastniť sa mierovej misie v Kosove. Do tejto krízovej oblasti vycestoval v roku 2003 na šesť mesiacov, no pre zložitosť situácie zostala tam celá jeho jednotka  takmer 14 mesiacov. Je celkom prirodzené, že za túto dobu získal mnoho skúsenosti a tak v roku 2005 bol vyčlenený ako koordinátor vojenských misií Armády Slovenskej republiky v zahraničí. Ešte na Tri krále v roku 2006 bol doma. S rodinou sa rozlúčil na desať dní, aby splnil svoju úlohu vystriedať slovenské jednotky KFOR v Kosove. Rozkaz splnil, ale domov sa už nevrátil. Jeho životný príbeh sa skončil 19. januára 2006 vo večerných hodinách pri havárii slovenského vojenského lietadla AN 24 blízko slovenských hraníc.

Letecké nešťastie si vyžiadalo 42 obetí. Aj na mladého kapitána doma čakala snúbenica, rodičia, sestra, rodina.

Navždy zostane pravdou, že aj občan zo Závažnej Poruby bol užitočný dobrej veci v krízových oblastiach sveta, kde chránil mier a pokoj. Na stránkach obecnej kroniky stojí: „Bol to odvážny vojak, muž na správnom mieste. Vždy nádej rozdával a dával ju aj sebe.“

Miloval život a sníval o svete, z ktorého zmiznú stopy zla a nastúpi priateľstvo všetkých ľudí.

Česť jeho pamiatke!

Dušan Migaľa,  Foto: Lenka Cibuľová Luštiková