Základná škola má v obci dlhoročnú tradíciu. Bola založená v roku 1865 ako prízemná budova s vežou a učiteľským bytom. Budovu stavali skúsení porubskí murári, ktorí dali na pamiatku vyhotoviť dosku s nápisom, ktorý mal pripomínať budúcim generáciám štedrosť podporovateľov stavby. Táto tabuľa je najstaršou písomnou pamiatkou obce a historickým dôkazom. V roku 1897 počet žiakov pribúdal a školský inšpektorát v Liptovskom Mikuláši rozšíril školu na dvojtriednu. Bola pristavená jedna trieda, zväčšený učiteľský byt a upravený vchod (práce boli ukončené v roku 1900).
Už v roku 1900 bolo v našej obci 57 kvalifikovaných murárov a 3 tesári. Vyučili sa v Budapešti pri murárskych majstroch a staviteľoch. Tu vo večerných hodinách navštevovali učňovskú školu pre stavebné remeslá. Stavbárinu dostali do vienka od svojich otcov mnohí chlapci, čo ovplyvnilo ich ďalšie štúdium.
Postupom času bolo nutné opäť priestory školy zväčšovať. Postupne bolo pristavené poschodie a prerobený učiteľský byt. V roku 1924 si obyvatelia obce z milodarov zadovážili nový zvon. Pri tejto príležitosti bola opravená aj veža zvonice a budova školy.
Po roku 1945 bol správcom školy Ján Vaško. S ním 9 rokov učil Štefan Kubovčík, veľký športovec, ktorý zahynul v Povstaní, Alžbeta Jašková 17 rokov a kratšie pôsobilo ďalších 8 učiteľov.
V Porube vychodili žiaci v tom čase 6 alebo 8 tried. Šikovnejší žiaci po skončení piatej triedy mohli postúpiť do meštianky alebo Gymnázia M. M. Hodžu v Lipt. Mikuláši. Meštianka trvala 2-3 roky za učňov. Niektorí spravili skúšku do tzv. majstrovskej školy, ktorá trvala 2 roky.
Do 13. februára 1946 bol vedením školy poverený Ondrej Pagáč a po ňom prichádza ako riaditeľ školy Teodor Benkovič. V trojtriednej škole sa učili žiaci od 1. po 5. ročník.
Po druhej svetovej vojne si škola po delovom zásahu vyžiadala generálnu opravu (1946). V päťdesiatych rokoch boli počty žiakov v triedach vysoké (napr. v 1956/57 v 1. ročníku 36 ž., v 2. a 4. ročníku 51 ž., 3. a 5. ročníku 44 ž.). Triedy so spojenými ročníkmi boli na škole do roku 1959. Od septembra 1960 sa každý ročník začal vyučovať samostatne. Nakoľko v budove školy boli len 2 učebne, žiaci 1. ročníka sa učili v hasičskom sklade. Ostatné ročníky pracovali v školskej budove striedavo na dve zmeny. Škola v tom čase bola bez vody, WC mimo budovy a do železných kachieľ si učiteľ prikladal sám. V týchto priestoroch bola umiestnená aj materská škola a školská kuchyňa.
Od 1. septembra 1960 sa národná škola premenovala na základnú 9-ročnú školu. V našej obci je stále prvý stupeň - ročník prvý až piaty.
Priestory boli nevyhovujúce a preto bola nevyhnutná ďalšia prístavba. Vďaka usilovným rukám našich občanov, obetavosti a pochopeniu všetkých zainteresovaných, stála koncom roku 1966 hrubá stavba. V roku 1967 bola skolaudovaná prístavba (4 nové učebne, sociálne zariadenia, zavedený vodovod, ústredné kúrenie). Najväčšia trieda bola upravená na malú telocvičňu. V 1971 zabezpečila vtedajšia riaditeľka školy Milota Vadovická finančné prostriedky na skrášlenie vnútorných priestorov (drevený obklad na chodbách a v telocvični, nalepená guma na schodišti). Od 1. februára 1972 bola pre deti zamestnaných matiek zriadená školská družina (2 oddelenia). Žiaci sa stravovali v školskej jedálni pri MŠ. Čelná fasáda a veža zvonice sa opravila v roku 1973, veža bola oplechovaná medeným plechom.
Zmenou vzdelávacej sústavy došlo v školskom roku 1976/77 k odčleneniu piateho ročníka do Okoličného. Od 1. februára 1983 začali školu navštevovať aj žiaci z Podbrezín. V školskom roku 1988/89 ju navštevovalo 170 žiakov (šesť tried a 5 oddelení v školskej družine). Takéto počty sa udržali až do roku 1994/95. Postupne klesal počet narodených detí a v roku 1999/2000 mala škola len tri triedy s počtom žiakov 50.
Po celé obdobie patrila škola medzi popredné v okrese nielen vo vedomostnej, ale i mimoškolskej činnosti, ktorú podrobne zachytávajú záznamy v kronike. Veľa rokov patrili žiaci školy v zbere liečivých rastlín medzi najlepších v okrese. Za svoju činnosť získala škola mnoho diplomov a iných ocenení. V rokoch 1935 – 1940 ju navštevoval významný básnik Milan Rúfus. Na jeho pamiatku bolo škole 30. júna 2010 udelené pomenovanie Základná škola Milana Rúfusa.
Od roku 1988 organizujú rodičia pri príležitosti sviatku detí ,,Cestu rozprávkovým lesom''.
Našim hlavným poslaním je vychovať samostatného a spoločenského jedinca, ktorý v priateľskej a rodinnej klíme školy získa vedomosti a skúsenosti zo zážitkového učenia formou moderných vyučovacích metód a zároveň spozná tradície kraja, v ktorom žije.
Kľúčovou úlohou školy je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje zmysluplné učenie a smeruje žiakov ku kritickému mysleniu. Prostredie, ktoré umožňuje otvorenú komunikáciu medzi učiteľom a žiakom, vedie ich k hodnotám a akceptácii rôznorodosti. Vytvoriť takéto prostredie vyžaduje podporu zriaďovateľa a vedenia školy a ich snahu zabezpečiť neustály proces odborného a osobnostného rastu všetkých pedagógov a školy ako celku. Všetko závisí nielen od mimoriadnych schopností učiteľov, vychovávateľov, riaditeľa školy, ale aj od presvedčenia o zmysle práce učiteľa a vytrvaní na tejto ceste.
Text: Monika Štrkolcová, riaditeľka ZŠ,
výber textu z knihy Závažná Poruba - história obce
