Včely ako najvýznamnejšie opeľovače.
Včely sú najdôležitejším opeľovačom kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Tvoria veľmi pestrú skupinu blanokrídleho hmyzu. Okrem včely medonosnej (apis mellifera), ktorá vytvára spoločenstvá (včelstvá) existuje ešte ďalších 650 druhov včiel, niektoré žijú samotársky.
Z celosvetového pohľadu najvýznamnejšie sú:
- Kranská včela (apis mellifera carnica) pôvodným domovom je Podunajsko (Balkán, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko), vrátane územia Slovenska. Meno dostala podľa provincie Kransko na území dnešného Slovinska. Neskôr bola importovaná aj do ostatných častí sveta.
- Vlašská včela (apis mellifera ligustica) nazývaná aj talianska, pochádza z Apeninského polostrova.
- Čierna včela (apis mellifera mellifera) nazývaná aj stredoerópska, má pôvod v strednej a severnej Európe. V súčasnosti sa v čistom plemene takmer nevyskytuje, v mnohých oblastiach bola prekrížená krankou a vlaškou.
- Kaukazská včela (apis mellifera caucasica) nazývaná aj sivá horská včela pochádza z hornatých oblastí Kaukazu.
V strednej Európe a tiež i na Slovensku je veľmi rozšírené plemeno včely medonosnej karpatského ekotypu, podruh včela kranská (apis mellifera carnica). Toto definovanie je podľa profesora Ruttnera. Jej pôvod sa odvodzuje z Gorenska, hornatej severozápadnej časti Slovinska (Kransko). Meno dostala podľa provincie Kransko na území dnešného Slovinska.
Populárne sú rakúske línie: Sklenár, Singer, Troiseck, zakarpatská Vučko, zo Slovenských: Tatranka, Vigor, Košičanka, Vojničanka, Carnica Sokol, Sitňanka, Mošovčanka, Šahanka.
Vo včelstve včely medonosnej sa nachádzajú robotnice, trúdy a matka (včelia kráľovná), jej hlavnou funkciou je klásť vajíčka do pripravených buniek v úli. Spoločne tvoria súčasť včelej rodiny. Nikto z nich nedokáže žiť, rozhodovať a fungovať samostatne, ale iba ako spoločenstvo, jeden superorganizmus.
Včelári matky značia, aby ich lepšie rozpoznali pri manipulácii so včelstvom.