V piatkový večer sme sa venovali napokon iba láske

Uskutočnilo sa tam stretnutie so Slávkou Očenášovou - Štrbovou, ktoré bolo spojené s  prezentáciou jej najnovšej knižky ,,Napokon iba láska" - výber básní, ktoré básnik venoval svojej dcérke Zuzanke. 

Rozprávali sme sa o Majstrovi Milanovi Rúfusovi, jeho žene Magde a dcére Zuzanke. Beseda viac ako o samotnom diele Majstra bola o spomínaní na stretnutia s nimi. Pani Slávke, ktorá je znalkyňa diela Majstra a blízka priateľka rodiny Milana Rúfusa, sa niekoľkokrát aj zlomil hlas pri spomienkach na rodinu Rúfusovú, jej dobrotu, súdržnosť a ľudskosť. 

Niektorí prítomní ticho počúvali. Iní sa zapojili a zdieľali s ostatnými svoje pamäte na rôzne situácie a reakcie zo života s touto výnimočnou rodinou. Vzácne okamihy poukazovali hlavne na silné rodinné puto a vzájomný rešpekt medzi rodičmi a ich dcérou. V čase rozprávania telefonovala pani Magda, veľmi chcela prísť, no nemohla.

Dovoľte mi niektoré spomienky priamo slovami prítomných zaznamenať a podeliť sa s vami o ne. 

• Pani Slávka: ,,Zuzanka bola nasýtená všetkým krásnym. Mala krásny slovník, ako sa s ňou rodičia rozprávali.”
• Pani Slávka: ,,Bola som užasnutá, ako ta láska funguje.’’
• Pani Slávka: ,,Keď som sa od Rúfusov vrátila, mala som pocit, že som lepšia mama.”
• P. Baráni st.: ,,On bol neskutočne dobrý otec. Zuzka mala šťastie na rodičov.’’ 
• P. Migaľa: ,,Aj také krátke stretnutie s ňou [Zuzankou] vo mne zanechalo silné dojmy. Ako ho ona ako otca pomenúvala - oriešok, vtáčik môj, na obláčiku sa vznášaš.’’ 
• Pani Naďka: ,,Zuzka mala výborných rodičov. A Milan tiež mal veľkú úctu k svojej manželke.’’ 
• Pani Naďka na pána Petra Rúfusa, otec Majstra, pri odchode: ,,Kam sa ponáhľate, pán Rúfus? Mama varila kuľašu. A kuľašu treba jesť teplú!’’ 
• Pani Naďka: ,,Rodičia žili v úcte, mali sa radi, a takto žili aj so svojou Zuzankou.’’ 
• Patrícia o preklade Rúfusových diel: ,,To hrejivé, vnútorne veľké a vznešené sa nedá preložiť.’’ 
   

Na záver sa hodí citát z básne Modlitbička za postihnuté deti:

,,Tomu, kto čisté srdce nosí, k radosti veľa netreba.’’

Pre prítomných bolo pripravené drobné občerstvenie s tradičným mrežovníkom. Pani Slávka trpezlivo podpísala záujemcom knižky. Ako piatkové slnko zapadalo, pomaly sme sa rozlúčili. 

Krátka video-spomienka na besedu tu.

Text: Petra Jurečková
Foto: -dm-, Petra Jurečková