História

ochotníckeho divadla...

Začiatky porubského ochotníckeho divadla siahajú do roku 1905, kedy sa po prvý raz v histórii Závažnej Poruby zahralo divadlo. Prvým režisérom bol Matej Kováč a vybral divadelnú hru: Pán Tomáš, alebo či ma už nikto nepozná. Divadlo sa hralo v kaštieli Na úvetrí, ako opona slúžili pozošívané vrecia a stoličky nahradili obyčajné lavice na pranie. V tom istom roku divadlo odohralo ešte jednu divadelnú hru: Pokuta za hriech. Úradom sa však takáto aktivita nepáčila a preto nastala určitá doba odmlčania. Od roku 1914 sa znovu začali odohrávať divadelné hry, tentoraz ako divadelná miestnosť slúžila krčma, kde sa s nadšením občanov vybudovalo javisko a opona bola premaľovaná. Ďalšie snahy ochotníkov prerušila I. svetová vojna. Ako uviedla obecná kronika, v medzivojnovom období sa uviedli minimálne 4 divadelné hry ročne.

Rokom veľkého významu v histórii porubského ochotníckeho divadla bol rok 1923, rok vzniku Čitateľského spolku – tento spolok prevzal všetku starostlivosť o kultúru v obci.

Od roku 1930 sa ujal réžie Peter Rúfus, ktorý naštudoval v priebehu 10 rokov spolu 49 divadelných hier. Od roku 1936 začal slúžiť divadlu nový kultúrny dom v obci.

V rokoch 1940 – 1945 uviedli porubskí ochotníci v réžii J. Agneta spolu 32 divadelných hier.

V rokoch 1946 – 1949 nastupuje na režisérsky post Miloš Iľanovský a pod jeho vedením ochotníci odohrali v uvedených rokoch 19 divadelných hier. V tomto období niekoľko divadelných hier naštudovali i miestni učitelia.

Ani miestne kino, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 1949 nijako nepoznamenalo aktivitu porubského ochotníckeho divadla.

V 50-tych a 60-tych rokoch to boli opäť miestni učitelia, čo sa popri školskej práci venovali i divadlu. Títo učitelia režijne naštudovali viaceré známe slovenské rozprávky.

Každý rok sa v 50. rokoch nacvičilo 4-5 divadelných hier.

Až rok 1956, začiatok televízneho vysielania, znamenal začiatok stagnácie aktivity režisérov i hercov - ročne uviedli maximálne dve predstavenia, prevažne komédie.

V roku 1970 sa s veľkým ohlasom sa stretlo Pásmo piesní, tancov a zvykov obce Z. Poruby, ktoré zostavil a režijne naštudoval takmer so 60 hercami Peter Rúfus.

Rok 1973 – 48 rokov od vzniku ochotníckeho divadla – veselohra Ženba od N.V. Gogoľa v réžii M. Iľanovského zakončila slávnu a bohatú históriu ochotníckeho divadla.

Najvýznamnejšou udalosťou v histórii divadla v závere 20. storočia i tisícročia boli oslavy 90. výročia ochotníckeho divadla v Z. Porube. Pri tejto príležitosti sa inštalovala výstava dokumentov, fotografií a spomienok hercov a režisérov a po 23 rokoch v réžii Magdalény Iľanovskej uviedli domáci herci veselohru so spevmi: U nás taká obyčaj, alebo len aby sme v hanbe neostali.

A na záver - v rokoch 1905 – 2002 odohrali porubskí ochotníci 198 divadelných hier. Na javisku sa vystriedalo viac ako 220 hercov, k tomu treba prirátať šepkárov, maskérov, technikov, kulisárov, inšpicientov....