Menu
Obec Závažná Poruba
ObecZávažná Poruba

Jozef Janigloš – vzácna návšteva v Dome Milana Rúfusa

Jozef Janigloš – vzácna návšteva v Dome Milana Rúfusa

Narodil sa 1. decembra 1947 v Poprade. ZŠ i gymnázium ukončil v rodnom meste. Nasledovalo štúdium na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, odbor dejepis- slovenský jazyk a literatúra.

Od roku 1972 pôsobil ako stredoškolský učiteľ vo Svite (1972-1977), rok bol riaditeľom Okresného osvetového strediska v Poprade a od roku 1978 opäť pôsobil na SPŠ M. C. – Sklodowskej vo Svite. Od roku 1993 až do roku 2005 bol učiteľom v bilingválnej sekcii Gymnázia na Ulici Dominika Tatarku v Poprade. Od marca 2006 je na invalidnom dôchodku.

E P I Š T O L A   O   S M R T I    P O É Z I E  A   V E Č N O S T I    R O Z P R Á V K Y

(Na počesť Milana Rúfusa) Autor: Jozef Janigloš

Svetielko v jaskynke pamäti

o trochu pohaslo.

Smrteľnosť nesmrteľných

nastala 11.1. (2009)

- aby sme si to pamätali.

V slnečnej oblohe začala

teraz už neodvratne

krutá slávnosť pochovávania

už vetchého tela

a jeho magickej poézie.

Porubský cintorín

s návratom do velebnosti

tej dávnej bielej zimy

sa obohatil.

Nedbanlivé Slovensko

a gýčový surový svet-

- beznádejne chudobný

už ani nemohol ochudobnieť,

pretože takmer nezbadal,

že bola nedeľa.

Že tu bola nedeľa poézie

Zima vyvrcholila.

V pondelok bol opäť odmäk.

No oči priezračné

a srdce všetkým ostane otvorené

tak ako milostná a milostivá bolesť,

v mäkkom cítení a čistom videní.

Básnik neurobil nič iného,

iba dal kráse a pravde

presne to, čo im prináleží.

Reálne smutno bolo s ním,

kruto smutne bude

bez neho

aj preto, že zostane

nebásnenie,

to pusté dno studničky.

Stálosť jeho poézie

sa stala dávno

absolútnou a nemýtickou.

Aj smrť, aj poézia

sú vyrovnané

nielen s pomocou

kvetov.

A snilkovia vždy a zas

začínajú svoj márny sen,

čarovný prútik básnenia,

ten motív milostnej bolesti.

A v hĺbke porubskej hliny,

iba tam,

je básnik opustený,

očami a srdcom hľadí

do najtemnejšej tmy

celkom sám.

A ďalej ostáva a oslovuje nás.

Ako to vravel tátošíkovi,

na ktorom cválal?

Sám musíš, Janko môj, (Milanko)

chodníčkom z hliny

pozrieť sa do očí

najhlbším tmám.

A jeho memento:

Len zabudnúť,

pretože to je ako stratiť

sám seba.

Neodvratne sme dokrúžili

okolo tajomnej existencie

detstva.

Deje sa tak postupne

a celkom nebadane.

V každom okamihu života

sa stretávame s detstvom.

V jaskynke už celkom potemnelo,

už nie je ani mrkanička.

 A ešte odkaz mojim vnučkám:

Aj preto vám treba jeho (a našu) rozprávku.

I detným deťom...

    (január- február 2009)

 

Môže vás zaujímať:

Obdiv - veľký a poďakovanie - nesmierne veľké...

Prílohy

obdiv_podakovanie.pdf

obdiv_podakovanie.pdf
Typ súboru: PDF dokument, Velkosť: 80,12 kB
Dátum vloženia: 18. 9. 2014 13:45
Dátum poslednej aktualizácie: 11. 7. 2022 13:47
Autor:

Kultúra

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Virtuálna prehliadka obce

prehliadka

skládka

Prevádzkový poriadok (586.16 kB)

Skládka 

zatvorená

Vývoz tuhého komunálneho odpadu každý nepárny týždeň v stredu

Vývoz plastov z domácností:

2.12.2022 (piatok)

20.12.2022 (utorok)

 

 

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

prihlásenie na e-mail