|
|
História | |
|
|
Erby obce od najstaršieho po súčastný
Vznik obce
Najstaršia správa vzťahujúca sa na tunajšie územie je z roku 1263. Listina potvrdzuje,
že kráľ Belo IV. vtedy daroval Bohumírovi, synovi Vavrinca rozsiahli majetok, vtedy maďarsky
nazvaný Vezveres, ku ktorému patrilo aj územie Závažnej Poruby, ktorá vtedy ešte nejestvovala.
Prvá písomná zmienka, ktorá túto dedinu uvádza menovite, je z roku 1377.
Závažná Poruba vtedy existovala, mala ustálený rozsah chotára a jej vlastníkom boli zemania
zo susedného Svätého Jána, potomci a dediči Bohumíra. Tunajšie sídlisko treba predpokladať už
niekoľko desaťročí skôr.
Najstaršie osídlenie
Okolie Závažnej Poruby je bohaté na pozostatky mnohých hrádkov a hradísk, ktorých existencia dosvedčuje, že Liptov nebol do obdobia stredoveku len pustým lesom, tak ako to často zdôrazňovali starší historici, ale bol krajom bohato osídleným a hospodársky prekvitajúcim. Podľa mapy je zreteľné, že lokality Podtureň, Liptovský Ján a Ploštín tvorili závoru na ceste do Spiša a trvalo osídlenej oblasti východného Liptova. Zatiaľ nie je celkom jasné, či bol Liptov osídlený už v staršej dobe kamennej. Prví roľníci sa v Liptove objavujú dokázateľne koncom 5. tisícročia pred n. l. V staršej dobe železnej sa na území Poľska, severného Slovenska, Moravy a Čiech až po stredné Nemecko rozvinula lužická kultúra. Bronzové nástroje a zbrane sa postupne nahradzovali železnými. Nová kultúra sa zaiste odrazila v spoločenskej aj v duchovnej sfére života obyvateľstva. Dovtedy existujúce rozsiahle hradiská postupne nahradilo množstvo menších opevnení. Osídlenie pokračovateľov lužickej kultúry býva označované aj ako ľud oravskej skupiny, podľa zaujímavých nálezov z Oravy. Toto osídlenie je charakteristické aj pre Liptovskú kotlinu. Pravdepodobne už vtedy Liptov predstavoval uzavretý celok v rámci spoločenskej štruktúry tunajšieho osídlenia. Koncom 5. storočia pred n.l. sa však objavujú v preskúmaných lokalitách stopy požiaru a stopy vzniku takzvaných útočných hradísk najmä v neprítupných horských oblastiach. Najvyššie takéto opevnenie sa nachádza na Iľanovskej Poludnici vo výške 1550 metrov. Bolo chránené len prírodnými prekážkami. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť príčinu vojnových udalostí, ktoré sa v tom čase v Liptove odohrali. Súvisia však bezprostredne s veľkou európskou kataklizmou, ktorej pozostatky sa našli na väčšine nálezísk. V minulosti sa zánik lužických hradísk dával do súvislosti s vpádom Skýtov z juhoruských stepí. Ale Skýti neboli jediným spomedzi barbarských národov, ktoré sa v tom čase objavili v Európe. V mladšej dobe železnej prichádzajú aj do oblastí Liptova Kelti zo svojej pravlasti medzi Alpami, Rýnom a Šumavou. Možno, že zánik hradísk v Liptove súvisí aj s príchodom Keltov...viac v knihe Závažná Poruba - história obce
Prvá svetová vojna
Potom čo 28. júna 1914 v Sarajeve zasiahla guľka vraha následníka trónu Františka Ferdinanda a jeho manželku, celosvetové udalosti dostali rýchly spád - vypukla 1. svetová vojna. V nedeľu 26. júna 1914 bola nariadená všeobecná mobilizácia mužov do 37 rokov. V priebehu 24 hodín museli narukovať všetky povolané ročníky brancov. Narukovaní žili v presvedčení, že vojna dlho nepotrvá a vrátia sa rýchlo späť do svojich domovov, podobne ako v rokoch 1908 a 1912, keď bola vyhlásená čiastočná mobilizácia pre nepokoje na Balkáne. Rakúsko-Uhorsko vypovedalo 28. júla 1914 Srbsku vojnu. Touto udalosťou sa začala strašná, krutá a ničivá vojna, ktorá mala predovšetkým pre Európu nekonečné následky. Vypovedanie vojny Srbsku vyvolalo reťazovú reakciu a do vojny vstúpilo postupne viac ako 30 štátov s niečo vyše 1,5 miliardou obyvateľstva. Vlaky dňom i nocou odvážali transporty vojakov po krátkom vojenskom výcviku na srbský front.Dňa 2. augusta 1914 bolo v Závažnej Porube, tak ako aj v iných dedinách oznámené vypuknutie vojny so Srbskom a nariadená všeobecná mobilizácia. Synovia, otcovia i mládenci z mnohých rodín sa museli do 24 hodín hlásiť pri svojej jednotke. Muži sa museli hlásiť na veliteľstve 67. pešieho pluku v Prešove, odkiaľ boli potom odvelení väčšinou na východný front. Manželky, ktorým živiteľov rodín odvelili na front dostávali od Slúžnovského úradu v Liptovskom Mikuláši dennú podporu 85 halierov. Vojnovými udalosťami na území Slovenska trpel najviac vidiek.
V prvých rokoch vojny zmizli z obehu všetky drobné mince a boli nahradené papierovými bankovkami, nastal akútny nedostatok potravín a ich ceny sa neustále zvyšovali. Neskôr bol zavedený lístkový systém a začalo sa s rekvirovaním obilia. V nasledujúcich rokoch sa začal prejavovať aj nedostatok potravín a šatstva, ktorý sa vystupňoval v rokoch 1917 a 1918. Ale život v obci sa ani cez kruté vojnové udalosti nezastavil.
Roky vojny vyčerpávali Rakúsko-Uhorskú vojnovú výrobu ale aj ľudské zdroje, pretože už v roku 1914 museli vojaci monarchie bojovať na dvoch frontoch : srbskom a ruskom. Na ruskom fronte mala rakúsko - uhorská armáda už v roku 1914 katastrofálne straty (250 tisíc mŕtvych a 100 tisíc zajatých). Front sa dlhodobo ustáli v Haliči a v Karpatoch. V týchto bojoch padlo aj veľké množstvo mužov z Liptova, ktorí narukovali k 67. pešiemu pluku alebo boli neskôr pridelení k 9. honvédskemu pešiemu pluku, prípadne k inej jednotke.
Roky prehlbujúcej sa vojnovej potravinovej krízy v zázemí, donútili vládu, aby nariadila povinné rekvirácie zvonov pre vojnovú výrobu v roku 1916 a rekvirácie obilia, múky, krmovín aj dobytka v roku 1918. Aj z kaplnky bol v roku 1916 odobratý zvon. V posledných vojnových rokoch chýbalo v domácnostiach skoro všetko : tuk, petrolej, cukor, mydlo, ryža, káva. Pre nedostatok petroleja sa svietilo karbidom v podomácky zhotovených kahancoch. Ceny bežných potravín stúpli v rokoch 1914-1918 viac ako 20-násobne.
Odpor voči monarchii rástol zo dňa na deň. Za hranicami v štátoch Dohody : Rusku, Taliansku, Francúzsku a USA sa formovali československé légie a pripravoval sa vznik nového československého štátu ...
viac v knihe Závažná Poruba - história obce
Druhá svetová vojna
Rozdelením Československej republiky vznikla 14. marca 1939 samostatná Slovenská republika a v septembri toho istého roku vypukla 2. svetová vojna. Nemecko si urobilo z českých krajín Protektorát „Bőhmen und Mähren“ a zo Slovenska svoj satelit vo forme samostatného štátu.Väčšina občanov Závažnej Poruby nesúhlasila s obsadením Čiech a Moravy nemeckou armádou a obávala sa toho, že Maďari obsadia Slovensko.
V auguste roku 1939 bola vyhlásená mobilizácia a slovenskí vojaci sa zúčastnili na vojnovom ťažení proti Poľsku po boku nemeckej armády. V rokoch 1942 a 1943 sa zúčastnili aj vojnových operácií proti Sovietskemu Zväzu. Na východnom fronte padol aj obyvateľ Závažnej Poruby Pavol Križka v bojoch pri Ľvove, kde je aj pochovaný.
Na Slovensku boli v roku 1939 rozpustené strany a spolky, v obciach boli starostovia odvolaní a na čelo poradného zboru obce boli menovaní vládni komisári. Na čele poradného zboru v Závažnej Porube, kde boli ustanovení : Ján Iľanovský Hanin, Michal Mikuláš, Ján Jambrich a Ján Iľanovský trafikant, stál vládny komisár Michal Kováč. Jeho zásluhou sa do obce zaviedol telefón. Časť nákladov vyčíslených na 9 tisíc korún hradila obec zo štátneho príspevku a časť hradila poštová správa, ktorá zavedenie telefónneho spojenia aj previedla.
V roku 1942 sa stal vládnym komisárom obce Ján Jambrich. Tento sa však zakrátko svojej funkcie vzdal a na čelo obce bol menovaný Peter Niňaj. Od 1. septembra 1943 bol penzionovaný obvodný notár v Liptovskom Jáne Július Pavella po svojom 25-ročnom účinkovaní v tejto funkcii. Na jeho miesto nastúpil Mikuláš Dolský 1. júna 1944.
V roku 1942 si členovia Čitateľského spolku kúpili rádioprijímač a aj napriek všeobecnému zákazu počúvali správy vysielané z Londýna a Moskvy.
Prenasledovanie Židov malo aj v Závažnej Porube odozvu. Mal sa arizovať tunajší obchod a pohostinstvo, ktorých prenájomcom bol Žid Hertz. Arizácia aj týchto židovských prevádzok bola podľa vtedajšej legislatívy nevyhnutná, preto sa členovia Pašienkového výboru na jednej zo svojich schôdzí rozhodli, že si pre tento účel založia vlastné potravné družstvo. Krátko potom sa utvoril prípravný výbor a začali sa všetky prípravné práce na založenie družstva. Na valnom zhromaždení 21. septembra 1940 bolo Potravné družstvo v Závažnej Porube založené. Za členov sa prihlásilo 269 ľudí, ktorí vlastnili v družstve spolu 987 podielov (jeden podiel mal hodnotu 50 slovenských korún). Predsedom družstva sa stal Ján Iľanovský Hanin, podpredsedom Peter Rúfus, účtovník Ján Vaško, pokladník Martin Galko zo Záhrad a pomocní účtovníci Miloš Čunga, Michal Agnet. Do dozorného výboru Potravného družstva boli zvolení Július Pavella, notár, Peter Niňaj, Ján Piatka Kušnierik, Pavol Hladký, Michal Mlynček a Martin Nahálka. Prvým obchodníkom v získanom obchode a pohostinstve bol Jozef Nemček z Kráľovej Lehoty.
Od roku 1943 sa v ilegalite konali prípravy na ozbrojené povstanie. Do príprav bol zapojený aj Ján Agnet, v tom čase študent teológie. V augustových dňoch 1944, v predvečer Slovenského národného povstania nadviazal spojenie s partizánskym oddielom majora Makarova prostredníctvom školského inšpektora vo výslužbe Miloša Janošku, ktorý bol v tom čase predsedom Revolučného Národného výboru v Liptovskom Mikuláši. Už 20. augusta 1944 odišlo šesť chlapov z Poruby k partizánskej skupine majora Makarova. Vladimír Kováč a Matej Jambrich nadviazali kontakt so skupinou v Turci vedenou farárom Vojtechom Hruškom. Slovenské národné povstanie sa v Liptovskom Mikuláši začalo 28. augusta 1944 obsadením mesta partizánmi a vojakmi ...
viac v knihe Závažná Poruba - história obce
Z histórie kultúry
Ochotnícke divadlo
Na začiatku 20. storočia bolo v Liptove založených viacero čitateľských spolkov, ktoré však čoskoro vláda zakázala pre ich poburujúcu činnosť. Založenie prvého čitateľského spolku v obci pamätníci spájali s udalosťami okolo predvolebnej kampane v roku 1905. Obyvatelia Závažnej Poruby vo voľbách podporovali národného kandidáta Dr. Emila Stodolu proti kandidátovi vládnej strany Dr. Bartolomejovi Lánimu. Keď propagátori Lániho doniesli do dediny maďarské zástavy podľa pamätníkov zhodili v noci do blata Matej Kuľhavý Matoch a Jozef Jambrich z Ulice. Úrady tento čin vyšetrovali, čo rozúrilo aj tak nepokojnú hladinu verejnej mienky v obci. Tieto udalosti dali podnet aj na založenie Čitateľského spolku v obci. Obyvatelia Závažnej Poruby sa chceli inšpirovať podobným spolkom v Liptovskom Petre, ktorý už v roku 1904 už vyvíjal aktívnu činnosť aj na poli ochotníckeho divadla. Na ich pozvanie navštívili divadelné predstavenie Márnotratný syn na Vianoce roku 1904. Krátko po týchto udalostiach založili bez predbežného vrchnostenského povolenia čitateľský spolok. Na jeho čelo si zvolili vtedajšieho učiteľa Pavla Bučana, podpredsedom sa stal Matej Kováč - roľník a pokladníkom Ján Jurečka - čižmár. Za členov sa prihlásilo 64 obyvateľov obce. Podporovateľmi spolku boli vtedajší významní dejatelia ako napríklad Dr. Emil Stodola, Kornel Stodola, Peter Hubka a Fedor Jesenský. Čoskoro si podali žiadosť o schválenie založenia Čitateľského spolku v Závažnej Porube. Žiadosti však nebolo vyhovené. Vrchnosť dovolila usporiadať aspoň divadelné predstavenie. Toto sa uskutočnilo 27. februára 1905 v priestoroch „Barnovského“ kaštieľa. Ochotníci zahrali divadelné hry Pán Tomáš, alebo či ma to už nikto nepozná a Sto dukátov odmena. S Porubčanskými ochotníkmi divadlá nacvičil obchodník Fedor Jesenský z Liptovského Mikuláša. Podľa spomienok prvé čítacie skúšky boli ťažké, preotže ľudia nevedeli rýchlo a obratne čítať. Každý z hercov musel priniesť jedno vrece a jednu dosku. Z vriec potom Ján Bartko Stračiak ušil oponu. Z prinesených dosák potom urobili javisko. Dekorácie si herci zapožičali zo Smrečian. Divadelné predstavenie sa vydarilo. Prišli sa pozrieť aj ľudia zo susedných dedín a Liptovského Mikuláša. Z mesta prišla aj policajná asistencia, ale keď sa poburovanie proti úradnej moci nekonalo, nezasiahli. Po predstavení bola zábava, na ktorej hrala cigánska hudba z Poruby. Na Veľkú noc roku 1905 nacvičili Porubskí ochotníci druhé divadlo s názvom Pokuta za hriech. Malo opäť veľký úspech. Pre nesúhlas úradov sa však v ďalších rokoch činnosť spolku musela ukončiť a nehrali sa preto ani divadelné predstavenia. Po viacerých pokusoch bol v roku 1912 so súhlasom vrchnosti založený aspoň cirkevný Nedeľn ý spolok. Predsedom sa stal vtedajší evanjelický farár v Liptovskom Jáne Samuel Peressényi. Spolok mal 264 členov. Učiteľ Aurel Rumann s členmi spolku nacvičil v roku 1914 divadelnú hru Strídža spod hája od Ferka Urbánka. Predstavenie sa uskutočnilo v priestoroch polodreveného pohostinstva obecného domu, ktorý mal v prenájme krčmár Jozef Gross 8. februára 1914. (Tu sa potom hrali divadlá až do roku 1936.) Javisko na tento účel postavili nové, oponu použili z roku 1905, ale ju premaľovali. Na priečelie javiska namaľovali Slováka a Slovenku a toto sa stalo symbolom tunajšieho divadla až do roku 1936 - do postavenia kultúrneho domu. Hra sa pre veľký úspech musela opakovať niekoľko krát, až pokiaľ ju neuvideli všetci obyvatelia obce. Na Vianoce toho istého roku sa rozhodli nacvičiť a zahrať hru od Ferka Urbánka Škriatok. V dôsledku vojnových udalostí sa divadelné predstavenie neuskutočnilo a spolok zanikol v nasledujúcom roku 1915. Po skončení prvej svetovej vojny a po vzniku republiky sa otvorili nové možnosti aj na poli ochotníckeho divadla. V roku 1919 porubská mládež nacvičila a zahrala divadelnú hru Hrob lásky pod režijným vedením Mateja Kováča Vyšného staršieho. A odohrali už pred vojnou plánovanú hru Škriatok. V nasledujúcich rokoch sa v obci rozvinulo akési zápolenie medzi dvoma ochotníckymi skupinami. Jednu viedol spomínaný Matej Kováč a druhú skupinu viedol Adam Kováč st.... viac v knihe Závažná Poruba - história obce , ktorú vydal obecný úrad Závažná Poruba